Maďarský filozof Ferenc L. Lendvai sa podujal na neľahkú úlohu: priblížiť dejiny filozofie, učenie veľkých mysliteľov tým, čo sa filozofiou bližšie nezaoberajú, ktorým filozofia pripomína čosi abstraktné, prístupné iba zasväteným. Populárnym štýlom vysvetľuje spoločenské pozadie vzniku filozofie, bohatým fotografickým materiálom názorne sprístupňuje spôsob myslenia jednotlivých filozofov, podstatu ich učenia. Ukazuje, že filozofické myslenie je vlastne rozmýšľaním o veľkých veciach ľudstva: Čo je ten svet, v ktorom žijeme, aké miesto v ňom zaujíma človek; aký je zmysel života; čo je to pravda; čo je to spravodlivosť; aký je vzťah človeka k prírode; sú poznávacie schopnosti človeka dostatočné na to, aby sme sa vedeli orientovať v okolitom svete? Sú to svetonázorové otázky, ktoré presahujú bežné, každodenné myslenie zamerané na riešenie každodenných problémov, sú to však zároveň otázky, ktoré si človek aspoň raz v živote položí.
Ako odpovedali veľkí myslitelia na tieto a podobné otázky, dozvieme sa z tejto knižky. Oboznámime sa s učením prírodných filozofov, Tálesa, Anaximena, Anaximandra, s veľkými systémami antických filozofov Aristotela a Platóna; pochopíme, že navonok náboženské rúcho stredovekej filozofie tiež skrýva v sebe reakciu na spoločenské protirečenia; dozvieme sa základné princípy filozofického učenia takých veľkých postáv dejín filozofie, akými boli Spinoza, Leibniz, Voltaire, Kant, Hegel. Prekonaním celého doterajšieho filozofického myslenia, kvalitatívnym obratom, ktorý filozofické myslenie priblížil spoločenskej praxi, je marxisticko-leninská filozofia. Je to posledný veľký filozofický systém, v súčasnosti nemožno hovoriť o takých obsiahlych systémoch, ktoré by boli výkladom zákonitostí vývinu prírody, spoločnosti a ľudského myslenia. Autor si uvedomuje, že na takom malom priestore nemožno priblížiť celé myšlienkové bohatstvo marxizmu-leninizmu, vychádza však z toho, že sú prístupné všetky základné diela Marxa, Engelsa a Lenina, preto sa v tejto knižke oboznámime iba s ich základnými ideami. Kvalitatívny obrat, ktorý táto filozofia pre filozofické myslenie a spoločenskú prax priniesla, možno vyjadriť Marxovými slovami: „Filozofi doteraz svet iba rozlične vysvetľovali, ide však o to, aby sme ho zmenili."