Dávne povesti o slovenských hradoch

Po Mednyanského Malebnej ceste dolu Váhom dostávajú teraz slovenskí čitatelia aj výber jeho Dávnych povestí o slovenských hradoch z knihy, ktorá vyšla v Budapešti roku 1829 pod názvom Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarns Vorzeit. Alojz Mednyanský, ktorý prešiel zložitým a protirečivým spoločensko-politickým vývinom, patril v prvejštvrtine 19. stor. medzi plodných spisovateľov-publicistov v Uhorsku, pri čom prevažná časť jeho tvorby priamo alebo nepriamo súvisela so Slovenskom. Narodil sa 20. apríla 1784 v Priekope v Turci. Detstvo prežil na Považí v Beckove. Po štúdiu na nižšom gymnáziu v Trenčíne prijali ho do viedenského Tereziána. Odtiaľ roku 1801 prišiel do Bratislavy, kde absolvoval právo a vstúpil do štátnych služieb. Po niekoľkoročnom sľubnom rozvoji úradníckej kariéry utiahol sa do svojho kaštieľa vo Veselom pri Piešťanoch, kde sa venoval racionálnemu hospodáreniu a literárnej tvorbe. Prvé Mednyanského príspevky sa zjavujú v pražských nemeckých časopisoch Hesperus a Hospodárske novosti a vo viedenskom Archíve... Začal poľnohospodárskymi článkami a ekonomickými úvahami, potom prešiel k vlastivedným rozpravám z minulosti i súčasnosti populárnovedeckého až zábavného charakteru. Ťažisko Mednyanského tvorby spočíva v portrétoch rozličných historických osobností uhorských dejín. Zo záľuby v historicko-vlastivednej tvorbe začal vydávať na pokračovanie tzv. príručnú knižku pre dejiny vlasti Taschenbuch, kde pôvodne vychádzali aj povesti o slovenských hradoch. Tie potom prepracoval a vydal aj súborne knižne. Roku 1830 opäť vstúpil do štátnych služieb a zastával v nich významné funkcie. Keď sa 17. júna 1844 vracal z Nitry domov do Veselého, nečakane umrel. Náš výber Dávnych povestí o slovenských hradoch čerpá z časopisov Hesperus, Archív... a z Taschenbuchu. Je to dvadsaťosem povestí, ktoré sa viažu k histórii takmer rovnakého počtu známych slovenských hradov a ich majiteľov. (záložka knihy)